Realizace HLINĚNÝCH OMÍTEK a TADELAKTU

ukázka z článku Omietky v interiéri

13.03.2013 13:54

 

Hlinená omietka – prírodná alternatíva

 

Priaznivci alternatívneho bývania čoraz častejšie siahajú k omietkovému materiálu, ktorý poznali už naši predkovia. Tradičná hlinená omietka má viacero zaujímavých vlastností. Napríklad nie je agresívna k pokožke, pretože netvrdne chemickou reakciou, ale schnutím. Je difúzne otvorená, čo znamená, že má schopnosť prijímať a viesť vodu aj vzdušnú vlhkosť. Je trvácna, prirodzene pekná, dá sa tvarovať, dokonca modelovať a znáša sa takmer so všetkými stavebnými materiálmi. Hlinenú omietku si môžeme pripraviť aj svojpomocne (optimálny pomer častíc v omietke by mal byť 20 % ílu a 80 % piesku rôznej zrnitosti) alebo, ak si netrúfame, môžeme si zakúpiť hotovú omietkovú hlinenú zmes v suchej forme vo vreciach. Tú už len zmiešame s vodou a aplikujeme rovnako ako iné typy omietok. Jednovrstvová – jadrová hlinená omietka môže mať hrúbku od 20 do 80 mm, dvojvrstvová má okrem prvej vrstvy aj vrstvu jemnej omietky v hrúbke 10 až 20 mm a o trojvrstvovej hovoríme vtedy, ak na jemnú omietku nanášame ešte tenkú, dvojmilimetrovú vrstvu hlinenej stierky. Vo všeobecnosti platí zásada, že spodné vrstvy sú ílovitejšie a vrchné obsahujú viac piesku. Hlinou môžeme omietnuť takmer všetky stavebné materiály, najmä prírodné. Pre lepší kontakt s podkladom môžeme zdrsniť ich povrch, naniesť na ne náter z riedkej hliny, prípadne prichytiť jutovinu alebo rohože z tŕstia.

 

Tvarovanie a farebnosť hlinených omietok

 

Keďže hlinená omietka ostáva po aplikácii dlho vlhká a tvárna, umožňuje otláčanie a vyrývanie rôznych štruktúr, upravenie povrchu špongiou, kefou či zdrsnenie rydlom. Hlinu môžeme pri správnom namiešaní s vlákninou nanášať až v hrúbke 10 cm, čo nám umožňuje vytvárať dokonca plastiky a reliéfy. Sgrafito je technika, pri ktorej nanesieme na seba dve rôznofarebné vrstvy hlinenej omietky. Vrchnú omietku potom špeciálnymi nástrojmi zoškrabúvame tak, aby sme na príslušných miestach odhalili spodnú vrstvu, čím vytvárame dvojfarebný motív alebo vzor. Hladkú povrchovú úpravu hlinenej omietky získame použitím jemnej stierky. Tú si môžeme sami vyrobiť preosiatím piesku na veľmi jemnú frakciu alebo si zadovážime čistý ílovitý prášok z hlín rôznej farby, bežne dostupný na trhu. Po pridaní jemného piesku a vody získame stierku pripravenú na aplikáciu. Niektoré firmy ponúkajú už hotové prírodné hlinené farebné stierky. Hlina môže mať rôzne odtiene (od bielej, hnedej, žltej, sivej až po červenú) podľa náleziska, kde bola vyťažená. Farebné hliny z rôznych ložísk sveta dostaneme kúpiť aj v práškovej forme. Svetlosť farby môžeme ovplyvniť farbou piesku. Ďalšie farby získame primiešaním prírodných farbív a na vytvorenie sýtych primárnych farieb môžeme použiť napríklad oxidanty. Farebnosť závisí aj od štruktúry povrchu – hladký povrch je svetlejší ako zdrsnený. Ak chceme hlinenú omietku dodatočne namaľovať, môžeme použiť prírodné kazeínové farby rozličných odtieňov, prípadne vápennú farbu.

 

V súčasnosti máme k dispozícii veľa možností, ako a čím omietnuť vnútorné priestory našej domácnosti. Stačí si len vybrať zo širokej ponuky najrôznejších materiálov i spracovateľských technológií. Musíme však mať na pamäti, že nie všetky sa hodia do konkrétnych priestorov v konkrétnej situácii. Mimoriadnu pozornosť by sme mali venovať najmä úprave povrchov starších objektov. Ak nie sme si istí, akú omietku použiť, potrebné informácie získame napríklad priamo v predajniach stavebnín. Predstavu si môžeme dotvoriť preštudovaním názorov na príslušných internetových fórach, kde sa o skúsenosti navzájom delia domáci majstri. Vyhneme sa tak starostiam s nesprávne zvoleným omietkovým materiálom a odmenou nám bude radosť z útulných, funkčných a estetických interiérov.

 

 

Text: Milan Bohunický

Zdroj: http://urobsisam.topky.sk/stavba-a-rekonstrukcia/materialy-a-vyrobky/omietky-v-interieri-553.html

hliněná omítka, hliněné omítky, marocký štuk, tadelakt, hliněný tadelakt, hliněná...

Vytvořeno službou Webnode